Vianoce
Vianoce sú výnimočné sviatky na Slovensku a ich oslavovanie je spojené s mnohými tradíciami. Už niekoľko týždňov pred Vianocami sú obchody, mestá a dediny vyzdobené vianočnou výzdobou, stromčekmi, rôznymi svetielkami a dekoráciami. Obchody a obchodno - zábavné centrá lákajú zákazníkov k nakupovaniu darčekov. Niekoľko dní pred Vianocami sa vo viacerých mestách konajú vianočné trhy, na ktorých sa predávajú vianočné ozdoby, občerstvenie, vianočné oblátky, medovina, rôzne drobnosti a výrobky domácich remeselníkov.

Svoje domácnosti si ľudia vyzdobujú niekoľko dní pred Vianocami, v žiadnej domácnosti nechýba počas sviatkov umelý alebo živý vianočný stromček. Živé stromčeky sa dajú zakúpiť na mestských trhoviskách. V predaji sú jedličky, smreky, borovice. Ľudia si stromčeky ozdobujú sladkosťami, ozdobami a svetlami. Vianoce začínajú vždy 24.12. Tento deň sa na Slovensku nazýva Štedrý deň. Počas dňa sa pripravuje večera, dopekajú sa vianočné koláčiky, dokončuje sa vianočná výzdoba. Večer sa rodina stretáva pri večeri, ktorá je hlavným bodom dňa. Kresťanské rodiny sa pred večerou spoločne pomodlia, pretože Vianoce sú významným kresťanským sviatkom.

Na večeru sa podáva vianočná oblátka s medom, v niektorých rodinách ju jedia aj s cesnakom, aby boli celý rok zdraví. Zvykne sa podávať aj ovocie, najčastejšie jablko rozdelené pre všetkých po kúsku. Nasleduje polievka, v rôznych regiónoch sa podáva iný druh, niekde je to hrachová polievka, niekde vianočná kapustnica, niekde fazuľová či šošovicová polievka alebo ich kombinácia. Ďalší chod sviatočnej vianočnej večere tvorí ryba a zemiakový majonézový šalát. Ryba sa podáva väčšinou vyprážaná alebo upečená, na stoloch bývajú filety z rýb alebo kapor. Veľa domácností si kupuje pred Vianocami živého kapra, ktorých predávajú v obchodoch len v predvianočnom čase. Potom sa podávajú opekance, niekde nazývané pupáčky, s makom alebo tvarohom. Po večeri si členovia rodiny rozbaľujú pod stromčekom darčeky, ktorými sa vzájomne obdarovali. Najväčšiu radosť z tejto časti Štedrého večera majú deti. Pokiaľ sú menšie, myslia si, že darčeky nosí pod stromček Ježiško. Keď sú väčšie, zistia, že ich obdarovávajú rodičia a príbuzní, ale radosť z darčekov to nezmenší. Po večeri rodina spoločne trávi čas, jedáva sa ovocie, koláčiky a rôzne vianočné pečivo. Typický vianočný koláč sa nazýva štedrák alebo skladaník, je to koláč, ktorý sa skladá z makovej, orechovej, lekvárovej a tvarohovej vrstvy.

Kresťania začínajú oslavovať vianočné sviatky polnočnou svätou omšou alebo prichádzajú do vyzdobených kostolov na druhý deň 25.12., ktorý sa nazýva prvý sviatok vianočný. Druhý sviatok vianočný je 26.12., rodina trávi čas spolu, navštevujú sa rodiny, priatelia, veľa sa sleduje aj televízia, pretože sa vysiela bohatá ponuka vianočných filmov, najmä rozprávok. Veľa ľudí na Slovensku trávi Vianoce a najmä obdobie medzi Vianocami a Novým rokom na horách, na chatách a v hoteloch. Deti majú počas vianočných sviatkov prázdniny, Vianoce sú na Slovensku štátnym sviatkom.

Vianoce vo svete

USA, VEĽKÁ BRITÁNIA, ÍRSKO Tieto tri krajiny majú takmer identické zvyky, rozdiely sú skutočne minimálne. Podstatný rozdiel od našich sviatkov je v tom, že hlavným dňom pre nich nie je dvadsiaty štvrtý, ale dvadsiaty piaty december. Darčeky im nosí Santa Claus v spoločnosti ôsmich sobov, spúšťa sa dole komínom, kde ho vždy čaká občerstvenie v podobe koláčikov a pohára mlieka. I keď patria Američania medzi najpočetnejšiu skupinu veriacich, napriek tomu zostávajú verní stále obrazu bradatého deduška v červenom kožuchu a nie Ježiška, ktorý obdarúva blízkych. Ráno sa potom celá rodina zobudí a pozrú si, čo dostali od Santu. Potom ich čaká spoločný obed, ktorý je významným bodom dňa. Podáva sa moriak s omáčkou a v Anglicku aj špeciálny druh vianočného pudingu. Zvykom, ktorý sa dostáva aj do našich končín, je bozkávanie sa pod zaveseným imelom. Darčeky sa nedávajú len vrámci rodiny. Drobnosťami sa obdarúvajú aj kolegovia a susedom z celej ulice sa zvyknú piecť domáce koláčiky. Veľa sa prispieva aj na charitu. Íri majú odlišnosť v používaní sviečok, ktorými sa zdobia všetky okná v dome, aby tak priniesli kúsok tepla aj pre chudobných ľudí, ktorí pôjdu okolo. Po štedrej večeri ukladajú na stôl bochník chleba s maslom, ktorý má poslúžiť ako občerstvenie pre svätú rodinu.

FRANCÚZSKO Vo Francúzsku sa líšia Vianoce podľa jeho oblastí. Sever má totiž podstatnú odlišnosť v tom, že deti dostávajú darčeky už na Mikuláša. Zvyšok krajiny slávi Vianoce v rovnaký deň, ako aj my. Deti dávajú v tento deň pred kozub svoje čižmy a čakajú, či im v noci niečo donesie Otec Vianoc. Ten však nechodí sám a jeho zlý spoločník rozdáva odmeny v podobe imaginárneho výprasku tým, ktorí počas roka neposlúchali. Hostina je typicky pre túto krajinu veľmi pestrá. Tak ako v USA, tiež sa im na stole objaví moriak s gaštanovou plnkou. Ten je však doplnený aj takými pochúťkami ako ustrice, bagety, párky, šaláty, ovocie a vyprážaná hus. Špecialitou je vianočný koláč v tvare polena, ktorý sa polieva roztopenou čokoládou. Na juhu krajiny robia navyše bochník v tvare kríža, ktorý sa rozdelí medzi všetkých stolovníkov a jeden kúsok sa musí nechať pre chudobných.

AFRIKA I keď sa v tejto časti sveta nachádza mnoho moslimských štátov, v ktorých sa neoslavujú Vianoce, ale sviatok obety, i kvôli migrácii obyvateľov sa tento sviatok dostáva aj do týchto končín. Namiesto ihličnatého stromčeka sa tam však zdobí vždy palma. Darčeky sa dávajú len v niektorých štátoch, viac sa dbá skôr na duchovnú stránku. Zaujímavú tradíciu má Egypt, kde sa po 40-dňovom pôste zídu obyvatelia pred polnocou v kostole. Každý z nich musí mať na sebe oblečené niečo nové. Po omši sa poberú na veľkú hostinu pozostávajúcu z ich tradičných jedál. Na druhý deň chodia na návštevy ku svojim blízkym, ktorých však nechcú obťažovať a tak si každá rodina nosí vlastný bochník na občerstvenie.

TALIANSKO Domáci sa počas sviatkov sústreďujú najmä na jedlo a výzdobu. Tá však nie je taká okázalá ako v Amerike, oni súťažia v tom, kto si vo svojom príbytku urobí najkrajšiu imitáciu betlehema. Prvýkrát sa rodina stretáva pri bohatej hostine pred polnočnou omšou a to isté sa potom opakuje aj na druhý deň na obed. Na stole nesmie chýbať najmä špeciálny vianočný koláč. Darčeky im nosí striga La Befana, ktorá lieta nad domami a zhadzuje ich podľa zásluh do príbytkov. Týmto dňom však nie je 24. december, ale 6. január.,

RUSKO Pre tunajšie deti nosí darčeky dedo Mráz, ktorému v niektorých rodinách robieva spoločnosť Snehulienka. Sviatky sa slávia podobne ako u nás. Ak rodina vyznáva pravoslávnu vieru, tak 6. januára a tí ostatní 24. decembra. Dňom obdarovania je však zväčšia 1. január. Okrem rýb sa na sviatočnom stole objavujú aj špeciálne plnené taštičky a dve jedlá so zaujímavým pozadím. Kuťja, pšeničný nákyp s ovocím, makom a orechmi sa zvykne podávať aj na karoch a vzvar, kompót zo sušeného ovocia zase na krstoch. Rusi chcú takto vzdať hold narodeniu a smrti Ježiša Krista.